Ten, kto trpezlivo čaká, bude v pravý čas odmenený. Tvrdia to najväčšie súčasné ikony nemeckej pop kultúry v úvode svojho nového albumu a my im veru nemáme dôvod neveriť. Zvlášť, keď je práve skladba „Rammlied“ parádnou salvou, trieštivosťou a ničivou silou v ničom nezaostávajúcou za pamätnými otváracími delovkami ako „Wollt Ihr Das Bett In Flammen Sehen?“ alebo „Mein Herz Brennt“. Pravý čas teda nastal na jeseň roku 2009. RAMMSTEIN prichádzajú s novým albumom a ten hlása, že láska je tu pre všetkých.

Práve jej najrôznejšie patologické podoby tvorili vždy podstatnú časť textov nemeckej industriálno-metalovej stálice. Čo sa páči, to je dovolené – ako sa spieva v novej sado-maso hymne „Ich Tu Dir Weh“. Celkom očakávane je tu aj Lindemannov pohľad na tému rakúskych pivníc – atmosféra skladby „Wiener Blut“ je fakt nechutne strašidelná. Nové texty však dokážu byť aj odľahčenejšie. V „Haifisch“ sa napríklad dozviete, prečo je more slané a ako to, že nie je vidno žraločie slzy (nemčinárov tu tiež poteší dômyselná práca so slovesom halten). Prvý singel z nového albumu je nanešťastie až príliš uvoľnený – s „Pussy“ to RAMMSTEIN jednoducho prestrelili. Kladne sa dá hodnotiť snáď len marketingový prínos tejto neskutočne stupídnej záležitosti. Jej videoklipom Berlínčania s prehľadom urobili zo všetkých šok-rockerov nesposlušné detičky cikajúce na pieskovisku. Škoda, že jej audio podoba s debilným refrénom je časom ďaleko za hranicou počúvateľnosti.

Aj v poradí šiesty radový album je vydareným zásekom v kvalitatívne nezvyčajne vyrovnanej diskografii nemeckých hviezd. Za asistencie siedmeho člena kapely, švédskeho producenta Jacoba Hellnera vznikla kolekcia kompozícií, v ktorej si každý nájde to, čo sa mu na RAMMSTEIN vždy páčilo a páči aj do týchto dní. Razantné pochodové hymny, choré texty, precítené balady (čarovná „Jar v Paríži“ je jasným kandidátom na jeden zo singlov a videoklipov) – všetko zabalené v luxusnom modernom zvuku. Kým predchádzajúce štúdiovky, „Reise, Reise“ z roku 2004 a vydarená zbierka nevyužitých demonahrávok „Rosenrot“ o rok neskôr, pôsobili ucelenejším a celistvejším dojmom, novinka je oveľa pestrejšia a uvoľnenejšia. Prekvapia pomyselné návraty k prvým dvom albumom, keď sa ešte len tvoril typický štýl RAMMSTEIN, ktorý vo svojej dokonalosti zachytáva opus magnum „Mutter“ a tiež intrumentálne a aranžérske chuťovky (najmä pán Schneider pekne čaruje so svojími bicími).

Najdôležitejšie samozrejme je, že nechýbajú silné skladby. Na chystanom mamuťom turné po veľkých športových halách (doma v Berlíne napríklad štyri večery v rade) po jasnej otváračke „Rammlied“ z nového albumu určite zahrmí minimálne päť či šesť kúskov. Nie, „Liebe Ist Für Alle Da“ nie je v žiadnom prípade lacnou zámienkou na zárobkové koncertné turné. RAMMSTEIN sa aj na tomto albume postarajú o hodnotný poslucháčsky zážitok. A aby toho nebolo málo, fotograf Eugenio Recuenco sa zhostil vizuálnej podoby albumu v prudko zaujímavom štýle – ako keby Jan Saudek fotil orgie Markíza de Sade.